Databáza, 8km a futbal
Teraz, keď to už nepotrebujem je krásne pod mrakom a chladno. Slnko mi tento týždeň dalo zabrať a nohy si odbehli svoje.
V pondelok som alebo vlastne v piatok som uzavrel preventívne zdravotnícke prehliadky. Pani doktorka interná mi nasadila trojmesačnú diétu po ktorej by som sa mal prísť opäť ukázať. Vidíme sa na jeseň.
Do konca mesiaca zostáva už len jedenásť dní. Cieľov mám požehnane a čo to som si aj pribalil a veľa ďalších vecí treba vyriešiť, bude to zaujímavé. Treba veriť, ale nie v Boha, ten Vám nepomôže! Chcel by som si splniť väčšinu cieľov.
Celý týždeň som sa venoval jednému z mojich bezúdržbových webov. Hľadať chybu bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Takmer 2000 riadkov v databáze prekontrolovať ručne nebola sranda. Mal som čo robiť. Web som nechal aj napriek tomu online, iba som vymazal jednu kategóriu. Medzitým pribudlo cca 150 nových záznamov, ktoré som musel nanovo popridávať. Bola to práca taká z tých (ne)chcených a veľa času na zaujímavejšie práce neostalo.
Okrem tej práce som si tento týždeň výdatne doprial aj športu. V pondelok som bol behať poslednú štvorku(4km) a zároveň si odmerať novú osem kilometrovú trasu. V stredu som sa pustil s veľkou chuťou a plný očakávaní do osmičky. Dal som to a bez prestávky. Bolo zaujímavé behať takmer hodinu vkuse. Najviac dostali zabrať nie nohy, ale oči. Potu pribudlo a nie je to príjemný pocit, keď Vám slaný pot ide do očí. Štípe to a mne atopikovi si stačí trochu pošúchať kožu a hneď zčervenie. Moje výkony môžete sledovať na endomondo.
V piatok som nemal problém ani s druhom osmičkou a aby toho nebolo málo už v sobotu som si užíval “náš” tradičný futbalový turnaj. Môj včerajší plán bol taký, že budem brankár a dnes si pôjdem po ďalšiu osmičku. Prvá polovica plánu mi nevyšla. Odrazu boli kandidáti do brány až traja. Pri minulých účastiach sa nikto netlačil do brány, všetci chceli “hrať”. To som nečakal. V zime som úlohu brankára zobral na seba a tak som očakával, že s miestom v bráne nebudem mať problém. Vtedy sme prvýkrát vyhrali zápas a postúpili do štvrťfinále. Opak bol pravdou. Musel som behať.
Mne sa na turnaji napokon darilo. Prvý zápas sme vyhrali 1:0. Gól padol z penalty. Rútil som sa na brankára sám a súper ma ukážkovo odzadu skosil. Druhý zápas sme vyhrali 5:1 alebo 5:2, neviem už presne. Ja som strelil hattrick a na ostatné dva góly prihral. V poslednom zápase o víťazstvo v skupine sme prehrali asi 4:2, dostali sme dva lacné góly, ktoré nás položili, chyba brankára. V tomto zápase som asi raz asistoval. V štvrťfinále nám neuznali regulárny gól, prehrávali sme vtedy 1:0 a zápas bol vybičovaný, mali sme veľa fanúšikov(i keď tých bolo všade dosť heh) a zápas sme prehrali 4:2 alebo 5:2. Ja som v tomto zápase vyrobil aj druhú našu penaltu(ktorú sme aj premenili), keď sa v smere mojej strely, ktorá jasne smerovala na bránu objavila ruka súpera.
So svojim výkonom môžem byť spokojný. Škoda len, že alkohol vzal nášho vedúceho mužstva a ten odohral len prvý zápas a v ďalších zápasoch nás už len povzbudzoval s pivom v ruke. Na striedačke sme tak mali len jedného hráča, čo nebol práve ideálny stav. Nič to. Ja som sa opäť zabavil, stretol, zašportoval a myslím si, že aj ostatní. A bolí to menej, než naposledy.
Tento týždeň bol športovejší, práce bolo/je dosť len sa jej spravilo pomenej. Dnes by som rád išiel osmičku, myslím si, že tým by som sa dokonale odrovnal a zakončil tento týždeň.
