Trojkráľový večerný beh Banskou Bystricou

Prvý tohtoročný bežecký zážitok v dave som si doprial v mojom kraji a najkrajšom meste kraja, v Banskej Bystrici.

Som za to rád, že už aj Banská Bystrica sa pridala k mestám, ako sú Košice a Bratislava a snaží sa tento kraj trošku viac rozbehať, pretože za dobrými behmi už nemusím vždy utekať ďaleko a von z kraja.

Organizátori sa taktiež líšia od väčšiny, pretože vekovo sú ani len o desať rokov starší a sú mi sympatickí aj tým, že sú to „bosobežci“.

Musím však podotknúť, že vidieť behať „bosobežca“ bosého po chodníkoch v Banskej Bystrici je asi také prirodzené, ako vidieť niekoho behať na páse vo fitness centre, ale to je na inú debatu.

Dlho som aj rozmýšľam, či sa mi na takýto päť kilometrový zážitok oplatí vôbec ísť, ale ja som si ten deň spestril a časť cesty do Banskej Bystrici, presnejšie 16km som odbehol.

Nebolo to nič extra, čo by som nedal, ale niekoľko dní predtým bol odmäk a práve v ten deň zas poriadne prituhlo a občas to chcelo klince na nohách. Jeden deň samá mláka, druhý deň klzisko a keď sa k tomu pridá kopček z ľadu, tak tam, kde by ste mali mať hlavu, zrazu máte nohy a tak to dopadlo aj v mojom prípade, ale ináč cesta bola dobrá.

Prvých šesť kilometrov v teréne, ďalšie štyri po koľajniciach a zvyšok cesty po asfalte, po hlavnej, občas výbeh na pole, ale tam podmienky náročné a tak pokračujem asfaltom až do konca.

Na križovatku, kde mi príde odvoz dobieham v predstihu, je tam autobusová zástavke, kde chvíľu debatím so starším pánom o behu, o aktuálnej téme v regióne, o vražde. Mladý futbalista, ktorý zabil pre pár drobných svoju babku, čo je žiaľ v týchto končinách celkom bežná vec, ale ja nemám chuť debatiť o podobných témach, ktoré sa ľudom ordinujú každý deň vo večerných správach.

Prichádza odvoz, dovoz a bežkyne z Lučenca a ešte jeden chalan masér a ten večer aj náš kustód.

Prichádzame do Banskej Bystrice a keď vidím ten rad pri stane s našimi štartovnými číslami, pripomínalo mi to nezvládnuté registračné expo na polmaratóne v Nitre a hneď som poznamenal, že štart o 18:00 nebude.

A tak aj bolo. Začalo sa neskôr, našťastie len o polhodinu, lebo organizátori taktne zrušili registráciu nových bežcov, ktorá zdržovala tých, čo mali zaplatené a prišli len po štartovné čísla.

Rovnako som netušil, že zoznam prihlásených na stránke marathon BB je vlastne okrem zoznamu štartujúcich súčasne aj zoznam s Vašim štartovným číslom, ktoré sa Vám pridelí podľa toho, koľký v poradí to zaplatíte.

Vôbec som netušil, že mi to bude treba vedieť, aké mám štartovné číslo a tak som neušetril organizátorom čas a moje číslo museli hľadať vo svojich zoznamoch podľa mena. Ha, odkiaľ som to mal vedieť?

Celý deň ma stál 5€, na štart sa postavilo 362 bežcov a bol to opäť skvelý zážitok. Vysloviť veľkú vďaka za sprostredkovanie zážitka musím mojim lučenčankám – ďakujem!

Skončil som na mieste v prvej polovici, čo som ani nechcel, bol to zbytočne rýchlejší výklus po dlhom behu. Nechal som sa strhnúť davom a trochu viac to aj rozbehol, ale bol to celkom adrenalín plný zmien smeru a na neupravených ľadových chodníkoch Vám ruky, nohy behali kade-tade, takže cieľ bol jasný, skončiť v cieli celý a v zdraví.

Celkom sranda, chválim, malé chybičky organizátorom treba odpustiť, však len začínajú a zatiaľ to robia veľmi, veľmi dobre a ďakujem za možnosť zabehať si inak, ako sám a nie až tak ďaleko od domova.

Na pamiatku mi ostalo pekné štartovné číslo, zatiaľ z najkvalitnejšie materiálu a do mojej zbierky medailí pribudla, takisto pekná a jedna z najťažších medailí, ktorú som si mal možnosť poťažkať a zakvačiť na krk a potom na svoju pamätnú nástenku doma.

PS: Na titulnej fotky som ja, ten v zelenej bunde a ako pozerám, tak už začínam mať nohy ako modelka.

PS2: Mapka trasy, ktorou sme bežali, žiaľ prvý kilometer mi garmin vynechal z neznámych dôvodov a dokonca sa to stalo viacerým z nás na štarte, asi UFO.

PS3: Naozaj skvelý dokument o behaní, ktorý Vám odporúčam pozrieť, jeden z účinkujúcich je aj Peter Fabok, jeden z organizátorov behu o ktorom som dnes písal. Pozrieť – TU.