Posledných päť mesiacov

Presne pred piatimi mesiacmi som ani len nepredpokladal, že nasledujúce mesiace budú také, aké boli. Keď sa nad tým tak teraz zamyslím, všetko to k tomu smerovalo. Čím ďalej, tým viac roboty, prikývol som snáď na všetko, v čo som veril, že zvládnem (aj som to zvládol a vždy na čas, žiadny negatívny ohlas, ale…). Stále však bola na mne aj starostlivosť o starého otca, s ktorou som súhlasil v auguste, aby mohla moja maminka ísť robiť do zahraničia. A ak niekto z Vás vie, čo je to starať sa o starého človeka, iste mi dá za pravdu, že je to ako starať sa o malé dieťa. A tiež som nechcel prestať cvičiť a behať.

Chcel som to  “v pohode” ustáť a prejsť cez to obdobie, veď čo iné mi ostávalo. Začal som preto chodiť spávať stále neskôr a neskôr, už to nebolo o deviatej večer, už sa to predĺžilo na polnoc, na jednu, dve hodiny ráno a to som vstával stále ráno o šiestej, či bol pracovný deň alebo víkend. Môj budík bol vždy nastavený na 05:50, ach to boli časy…

A však neustál som to a klesol som až tam, kde som bol pred dva a pol rokom. Najprv som začal občas vstávať o dve hodinky neskôr, potom to už nebolo len o dve hodiny, ale na obed, poobede. Prestal som cvičiť a v decembri som bol dokonca len päť krát behať a nebolo to o zime, na zimu som bol tentokrát dobre pripravený.

Všetko to začalo 30.októbra a skončilo 5.decembra (myslím tým moje dobré investovanie peňazí). Na začiatku novembra som si dal odvážny cieľ, príjem 100€/deň. A to bola moja veľká chyba. Áno, zarobil som cez 9000€ a nejak mi bolo málo, predstava, že už nebudem musieť toľko robiť a budem si môcť dovoliť to, čo nikdy predtým, ma načisto opantala. Chamtivosť.

Snažil som sa zarobiť ešte viac a tým pádom riskovať ešte viac, hádajte ako to asi tak skončilo…

No a potom 9.decembra, v sobotu, som to bol kvázi osláviť na pravidelnom futbalovom turnaji v RS, kde som do druhého dňa prespal, aby som niekedy v pondelok v noci skončil, detaily si už nepamätám. Zriadil som sa tak prvýkrát po dvoch rokoch.

Priznám sa, že veľa ľudí mi vyčítalo, že som predtým prestal chodiť von a tak som si našiel ďalší “dobrý” dôvod ísť zas niekde von, do baru. Pokračovalo to aj ďalší víkend a ďalší a ďalší, až to pokračovalo a skončilo minulý víkend, v sobotu ráno.

Od 22. decembra do 15. februára nemám o sebe žiadny záznam v diári, to som asi nadobro prestal virtuálne existovať, ako ste to niektorí z Vás poznamenali.

Teraz by som to už rád zmenil a tak začínam týmto článkom a tisícim tweetom, ktorý som si tak dlho pre túto príležitosť odkladal.

„Buďte pozdravený.“