Zdravotnícky týždeň a to čakanie
Keď píšem alebo niečo robím, mám v ušoch zabité slúchatká. Akonáhle nasadím slúchatká na uši, ocitnem sa zrazu v inom svete. Nezaujímam sa o nič iné len o to, čo mám na monitore.
Aj teraz sa naplno sústredím so zabitými slúchatkami na to, aby som Vám priniesol svoju pravidelnú rekapituláciu. Som časovo limitovaný, za málu chvíľu máme doma rodinné stretnutie.
Za tých desať dní som bol sedemkrát behať. Počítam aj dnešný deň a aj ten deň, keď som písal naposledy. So svojou pracovnou morálkou som takmer spokojný. Jeden deň som si predsa len spravil veget. Včera. Zlomil ma piatok, keď som úplne zbytočne skoro vstával. Vstávam každý deň o 05:50 bez výnimky a k tomu som tento týždeň až trikrát vstával skôr, ako zvyčajne. Piatok nebol vydarený, telo povedalo dosť, rozum to schválil a v sobotu som čerpal sily.
Okrem toho všetkého, čo som zatiaľ spomenul, som si spravil preventívny zdravotnícky týždeň. Po dvoch rokoch som navštívil svoju doktorku a dal sa vyšetriť. Výsledky sú vraj perfektné, až na tie zhubné nádorčeky, ktoré sa mi šíria po celom mojom tele.
Už som strávil desať hodín, počas troch dní u doktorov, aj u zubára, počas toho som napísal jeden článok a ďalšie vyšetrovania mám ešte pred sebou. Zajtra sa uvidí, kde ma pošlú vyšetriť ďalej.
Možno aj toto ovplyvnilo môj ďalší piatkový a sobotný program, už iba to sedenie a čakanie u doktorov je strašne únavné.
Doktorka to zhodnotila počítačovo. “Chyba bude systémová”.
Zhubné nádorčeky ? Nemáš náhodou na mysli také tie podkožné “akoby guličky” čo sa robia na tele ?
Neviem prečo to tak doktorka nazvala, ale vraj to nie je nič vážne. Bude sa rezať, rozpúšťať, keď bude treba. Nie je to však bolestivé, tak to neponáhľa, nezomieram