Už rok vodičom
Pred rokom som sa nechal nahovoriť, aby som využil voľný čas a spravil si vodičák. Dostával som podporu za odpracované roky v sklárskom priemysle, nemusel som nikde chodiť do práce, medzimestskú dopravu autobusom som mal zadarmo, vďaka s-karte a tak som využil služby autoškoly Drobny.sk. Jediná autoškola s vlastným autotrenažérom a cvičiskom v okolí.
Nemal som a ani nemám vzťah k autám. Je to ako ďalšie dieťa v domácnosti o ktoré sa treba starať a kŕmiť ho, ale už som si zvykol. Patrím medzi sviatočných vodičov. Necestujem na chaty, festivaly, akcie, žúrky a nevyhľadávam podobnú zábavu. Auto som si kvôli tomu nekúpil. Myslel som skôr na podnikanie a byrokraciu, ktorá ma čakala.
S vodičským preukazom som si ušetril niekoľko hodín času. Nemusím čakať a prispôsobovať sa spojom. Cestujem kedy chcem a vrátim sa kedy chcem. Žiadne čakanie.
Žijeme v rýchlej dobe, všetci sú netrpezlivý a chcú mať všetko hneď. Ja tiež nie som výnimka a takpovediac idem s dobou. Chcem čo najviac času venovať jadru podnikania. Nechcem strácať čas s povinnou byrokraciou a preto chcem tomu venovať čo najmenej času. Všetky dôležité inštitúcie spolu s mojou účtovníčkou sú mimo môjho mesta. Musím cestovať za nimi.
Neviem si predstaviť, že by som napríklad ráno o pol ôsmej išiel na daňový a kvôli menšiemu zdržaniu prišiel domov pred obedom, lebo kvôli desiatim minútam navyše som nestihol vlak alebo autobus. Od toho som už rok oslobodený a vodičský preukaz môj čas rozhodne šetrí.
Otázne je, či šetrí aj moju peňaženku, o tom budem písať niekedy nabudúce.