Postúpil som

Začalo to veľmi zaujímavo. V nedeľu ráno mi zvonil telefón. Ja som si už veselo vyprážal obed, ako už pomaly každú nedeľu. Volal mi navrátilec Rasťo, ktorý zažil aké je to byť na pokraji smrti.

Z toho čo som mu rozumel som pochopil, že mám prísť k nemu domov. Tak som vyprážanie zveril mame a nachystal sa na návštevu.

Bol som prvý z cudzích, ktorý ho navštívil po autonehode. Keď nerátam rodinu, lekárov a sestričky. Bola to pre mňa pocta. Už sa teším na ďalšiu návštevu a verím, že jeho stav sa bude len zlepšovať. Na ten moment, keď mi u nich doma otvorili dvere a videl som Rasťa, tak nato asi do konca života nezabudnem.

Po tomto stretnutí som sa už venoval článku o investovaní v mojom obľúbenom fonde  a ním som aj ukončil minulý týždeň.

Prvý deň v týždni bol zas len o nakupovaní darčekov, o behaní po obchodoch, preberaní balíkov a hlavne o príprave na nasledujúce dni.

Od utorka pracujem každý deň na projekte no.1, konečne sa mi podarilo v tom smere postúpiť. Už tomu nevenujem hodinku alebo dve týždenne, ale už tak ako som si predstavoval, niekoľko hodín denne. Myslím si, že som na dobrej ceste, splniť si cieľ, ktorý som si zadal na tento mesiac.

V stredu som sa okrem projektu no.1 venoval aj aktualizácii jednej z mojich webstránok. Pomáhal som tiež pri pečení vianočných dobrôt a večer potom sledoval futbal.

Včera som bol dokonca prevetrať auto. Bolo totálne zamrznuté po týždni oddychu. Dalo mi zabrať, kým som ho rozmrazil. Garáž nemám, tak si to musí odstáť na parkovisku a hlavne vydržať .

Verím, že o týždeň už budem písať o dotextovaní projektu no.1.

Na záver fotogaléria z domáceho pečenia .