Pondelok dobrý, týždeň dobrý
Minulý týždeň, keď som dopísal rekapitulačný článok prišla na mňa nečakaná bolesť zubov. Večer som nevedel kvôli tomu vôbec zaspať.
V nedeľu doobedu bolesť neustúpila a po návšteve starého otca som iba spravil to, čo bolo treba na jednej webstránke a ľahol do postele. Do hajan som išiel niekedy pred polnocou.
Dlho som sa rozhodoval, čo idem robiť v pondelok. Či pôjdem k zubárovi alebo budem celý deň robiť. Opäť nevyhralo zdravie, zuby ma ráno prestali bolieť a tak som pracoval. Ďalej som sa rozhodoval či idem písať alebo robiť. Písanie je tiež istým spôsobom práca, ale tento pracovný týždeň som radšej viac pracoval.
Ešte v nedeľu mi prišla ďalšia časť prekladov na projekt no.1 a tak som mal v pondelok čo robiť. Nahodiť takmer osem normostrán textu na web bola zaberačka a vlastne aj celodenná práca spojená s bežnými vybavovačkami.
Nasledujúci deň v utorok som pracoval opäť na projekte no.1 a bola to celodenná práca už bez bežných vybavovačiek. Večer som skonštatoval, že už iba tri dni voľna mať pre projekt no.1 a bolo by to hotové.
Škoda, že večer mi kamarát doniesol počítač, ktorý akosi prestal normálne fungovať. Streda bola jasná. Pozrieť sa na počítač a ak zvýši čas, tak niečo poaktualizovať. Počítač sa mi podarilo spojazdniť. Zistil som však, že čidlo na procesore ukazuje abnormálne vysokú teplotu. Druhé zóny procesora ukazovali normálne teploty, takže procesor sa určite neprehrieval. Myslím, že procesor je na reklamáciu. Stále je ešte v záruke. Nakoniec sa mi potom v stredu zvýšil čas a podarilo sa mi aspoň niečo aktualizovať.
Predposledný pracovný týždeň som sa opäť venoval projektu no.1 a takisto aj včera. I keď vo štvrtok ráno som sa dlho rozhodoval či naozaj skutočne chcem nenapísať žiadny článok počas pracovného týždňa. Rozhodol som sa, že žiadny článok nenapíšem tento týždeň, iba svoj klasický rekapitulačný.
Včera nebola práca na projekte no.1 celodenná. Musel som aktualizovať ďalšie dve webstránky. Musím však skonštatovať, že projekt no.1 je už hotový, už len niečo dopísať a napísať a hurá s ním do sveta. Samozrejme musím ešte predtým vytvoriť príkladné prostredie a dúfať, že všetko bude fungovať tak, ako má.
Sranda týždňa na záver. Tak v pondelok podvečer som sa vybral na letisko behať. Je to asi tri kilometre cestou autom respektíve päť minút cesty na aute. Mne to však trvalo 30-45minút, kým som tam prišiel. Zabudol som, že auto treba občas aj natankovať.
Dúfam, že tento víkend/týždeň ma už nič nečakané nepostihne. 
