Po dobe opäť nočné
Neznášam keď musím robiť v noci. Žiaľ, musel som robiť v noci. Vlastne, nikto nič nemusí robiť, iba starej zubatej, pred nosom dvere zatvoriť. Dal som si cieľ, ktorý si chcem splniť za každých okolností a preto som musel, vlastne chcel robiť! Prácou sa bavím.
Bol to pestrý týždeň a o tom, čo som robil v nedeľu a v pondelok zatiaľ písať nebudem, ale vtedy som sa takpovediac nakopol, k tomu cieľu.
Tento mesiac som začal plánovaním a tradičným každoročným sviatkom všetkých svätých. Tak ako každý iní, aj my, sme ako “rodina” navštívili cintorín a uctili si pamiatku zosnulých zapálením sviečok a výmenou starých kvetov a vencov.
Nevýhodou malého mesta je, že na tom cintoríne sa cítite ako na trhovisku. Každý každého tam očumuje, ohovára poza chrbát a potom keď príde k zdraveniu, veselo sa vyškerí do ksichtu, ako keby sa nič nedialo, však je to normálne, pamiatku sme si uctili, máme to za sebou.
Jedným z mála, ktorý si tam boli naozaj uctiť pamiatku, bola moja sestra, so smutným pohľadom na hrob vlastného syna, ktorý by mal onedlho, keby žil, dva roky života za sebou, ale nemá…
A stredu som začal naozaj skvele, výsledok môžete vidieť na fotke. So starým otcom a mamou sme išli do nemocnice, do veľkého mesta a hneď na prvej odbočke na hlavnú, som si to odzadu ťukol do nejakej firemnej škody octavie (ročník 2008) s bratislavskou značkou. Fakt neviem čo sa stalo, vraj neskoro zabrzdil, podľa očitých svedkov a ja som nestačil zareagovať. Vinu som však zobral na seba, nechcelo sa mi to tam “riešiť”, ja škoda asi tak 200€ aj s prácou a on jedna malá preliačina, ktorá na novom aute môže celkom “stáť”, no uvidíme.
Tak, a to je asi tak to hlavné, čo som mohol napísať. Bol koniec mesiaca, začiatok a to som robil hlavne to, čo zvyčajne robím. Aktualizoval, kontroloval, bilancoval…
…ale riešil som aj nové obchody a partnerstvá. Ono sa môže zdať, že je tam mŕtvo, ale je to práve naopak, je tam stále dosť živo, bolo by tam niečo napísať. A kde? Projekt no.1
Nechcel by som…