Nie môj svadobný týždeň

Ako tu tak listujem na svojom blogu kategóriou “denník” a hľadám rovnaký deň, ako je dnes, teda štvrtok, zisťujem, že listujem márne a iba strácam čas. Štvrtok je ten deň, kedy som ešte nerekapituloval.

Ten týždeň minulý, som svoje workoholické hranice posunul zas o niečo vyššie, aby som spravil, čo som chcel, musel som fungovať aspoň tak, a opäť som dal svoje výkony do tabuľky.

S priemerom 4,4-hodiny spánku za noc som fungoval minulý týždeň. S tým čo som spravil a s tým čo sa spravilo som na 90% spokojný. Od piatku do nedele som na počítači bol minimálne a nejakej “práci” som sa možno venoval hodinku za celý víkend.

Zo soboty na nedeľu som nespal, bol som na svadbe. Od rána do 13:30 – domácnosť. Do 14:00 – chystanie na svadbu, o 14:00 – svadba. Svadba bola dlhá, s omšou, skončilo to okolo 16:00. O 16:30 som išiel behať (10km). Po behaní som sa vybral pozrieť svadobných hostí (mal som tam nejedného známeho) a tajne dúfal, že dám fotku(v bežeckom úbore) s mladomanželmi, čo sa mi aj podarilo, z polovice, len so ženíchom, nevestu som neodchytil. Na svadbu som nebol oficiálne pozvaný, ale bol som dvakrát neoficiálne pozvaný. A tak som na svadbu išiel až o 22:00, keď už skončilo to zvyčajné “veľké papanie”. Bavil som sa až do rána a zistil, že ženy majú stále záujem, až tri sa hlásili, ja som však odolal a len s jednou som sa zoznámil. Bol som až do konca, s mladomanželmi sme to tam zavreli.

Či sa mi podarilo zmeniť režim sa už dozviete čoskoro, v ďalšom rekapitulačnom článku, však zajtra je už predsa zas víkend.

PS: Na fotke som skutočne ja v kostole. Fotku je možné zväčšiť a pozrieť si detaily hehe.