Náročný záver mesiaca júl
Takmer rok dopredu som vedel, aký asi bude posledný júlový týždeň roku 2012. Ženil sa jeden z mojich najlepších kamošov a sused a tak to dopadlo, hmmm, podľa očákávaní, oženil sa. 
Príprava na svadbu bola náročná, už v pondelok som dal do pucu topánky, v utorok som bol z väčšej časti pobalený a v stredu sme boli nakupovať košele, kravaty a vo štvrtok som už mal vyraziť do Stropkova, do hotela, kde sa konala svadba.
Všetci sa mi divili, že načo tam pôjdem tak skoro a čo tam budem robiť, moja odpoveď bola vždy, zabehať si, vyspať sa a aklimatizovať v novom prostredí, mať proste kľud a užiť si ešte kus ticha pred svadbou. Plány sa však zmenili…
Nešiel som nikde vo štvrtok, nechal som sa prehovoriť a večer sme všetci išli na “posedenie” k ženíchovi. No, a, hádajte čo sa stane, keď si k jednému stolu sadnú kamoši a susedia od mala, nie, karty sme nehrali. Za dve hodinky sme stiahli traja dve fľaše svadobnej domácej, zjedli čo sa dalo, ááá, nešli sme domov. Išli sme o pár poschodí nižšie k ďalšiemu susedovi, kde to pokračovalo rovnakým tempom, ako u ženícha, až sme nakoniec skončili u mňa doma a išli spať (cca o druhej v noci).
Piatok sme všetci zomierali doma, ja som vstal niekedy poobede, kvôli čomu som potom večer nevedel zaspať a spal som len štyri hodiny pred svadbou.
No, mal som sa vyspať lepšie, cesta do Stropkova bola dlhá (3hodiny) a bolo teplo, takže keď sme tam prišli o druhej, cítil som, že dnes dlho nevydržím a tak aj bolo, zlomilo ma o pol druhej v noci, ale to hlavné zo svadby som nezmeškal, aj keď ma to teraz trošku mrzí, že som nevydržal do rána.
Ráno, teda na obed v nedeľu som sa zobudil na klopanie. Nuž, vedel som, že kamoši idú domov a že ja som jediný, ktorý ostáva, tak som vyliezol z postele, že sa s nimi rozlúčim, ale nebolo to tak, ako som si myslel, bol to sused s fľašou a tak miesto obeda sme vypili fľašu vodky a keď nám došla fľaša, ešte za jeden pri bare a potom si dali do ďalšieho víkendu zbohom.
Všetko bolo presne tak, ako som to očakával. Trochu alko článok, ale taký tu ešte asi ani nemám.
Nasledujúce dva týždne boli oddychové, minulý týždeň som iba preležal a tento týždeň už začínam pomaly, ale isto makať, či už na sebe (behanie) alebo v podnikaní a rád by som sa vrátil k tomu tempu písania článkov z júna, keď som 11 dní po sebe dokázal napísať nejaký ten článok na blog.
Tak hor sa do toho a Vám prajem pekný víkend.
