ČSOB Maratón – Jana Desiatka

Prológ

Môj prvý súťažný beh

Bolo to rozhodnutie narýchlo. Neviem už ani kde som sa dozvedel na webe o nejakom ČSOB Maratóne a sprievodných akciách, ako hobby beh, inline, detské behy a o ja(r)na desiatka. Viem však, že som o tom začal rozmýšľať už predminulý víkend. Pravidelne behám už tretím rokom a ešte som si nikdy nebol zabehať v dave. Chcel som to skúsiť a zistiť aké to bude, pretekať sa s ostatnými. Samozrejme moje rozhodnutie ovplyvnila aj veľkosť akcie a predpokladaných sedemtisíc prihlásených bežcov.

Natrénované som mal tak akurát na jarnú desiatku (viac ako sedemsto prihlásených), registrovať online sa už nedalo a tak som sa musel registrovať osobne. Cena online registrácie 13€, cena osobne 20€.

Kapitola 1

Cestovanie, prechádzka v hlavnom meste a registrácia

Všetko okolo cesty a ubytovania som preberal s mojim spolupracovníkom z Nitry, ktorý spravuje web Vladimíra Weissa ml., ponúkol mi nocľah, ktorý som s radosťou prijal a využil. Cítil som sa tam skvele a dúfam že aj ja raz budem mať tak skvelú rodinku a deti. Ďakujem Ti veľmi za nocľah a pohostenie. Ako poďakovanie som doniesol mnou robené grilážky.

Ale naspať na začiatok, zas predbieham.

V stredu 28.3.2012 som si kúpil lístky/miestenky na autobus do Bratislavy a z Nitry do Lučenca na piatok a nedeľu. Ja chytrák som objednal spiatočný lístok z Bratislavy a nie z Nitry, takže som niečo prerobil na poplatku za storno.

Cesta do Blavy bola príjemná, vstával som o tretej ráno, takmer celú som ju predriemal. Prečo takmer? Niekde za Nitrou “to” poriadne začalo tlačiť, kŕče v bruchu, no štyri hodiny bez prestávky to už bolo na mňa veľa. Pamätám sa, ako som od 56 kilometra sledoval tabule informujúce o zostávajúcich kilometroch do cieľa a keď už sme boli v Blave, čo iné sa dalo čakať ako zápcha, bol piatok a miesto 09:20 som vystúpil o 09:50 a môj prvý šprint v Blave, bol ten na WC.

Teraz keď už som vyšiel z WC a z hlavnej autobusovej stanice v Bratislave, čakala ma cesta k Eurovei. Mal som mapku vytlačenú z google maps, ale v prvej chvíli mi bola na nič, lebo som sa rozhodol ísť opačnou cestou, smer Dulovo námestie. Nepýtajte sa ma prečo, asi som mal chuť na prechádzku a chuť spoznať Bratislavu zo všetkých jej koncov. Ako som tak išiel, neviem kam, i keď s predstavou žeee do Eurovei, stretával som čoraz menej ľudí, ja som však čakal opak, že ich bude pribúdať, keď som sa blížil k veľkému nákupnému centru. To som si myslel v tej chvíli asi iba ja. V duchu som si povedal, že už sa niekoho musím spýtať, či vôbec idem správne. Poprosil som jednu staršiu pani, aby mi ukázala cestu a tá cesta smerovala opačne o 180 stupňov, ako som išiel, takže strata viac ako polhodina.

Nuž nakoniec som predsa len došiel na miesto určenia. Využil som aj mapku, ktorá mi neskôr sedela a ďalších troch ľudí, ktorí udávali smer mojej cesty k Eurovei a k budove, kde som sa mal registrovať.

Registrácia prebehla hladko, vyplnil som prihlášku, zaplatil 20€, dostal svoj štartovný balíček, malý batoh so všetkým, čo mi na beh (ne)treba. Keď som neskôr batoh otvoril, vyzeralo to ako poštová schránka starého otca, ktorú keď som išiel vybrať po týždni, bola tiež plná letákov a zliav.

Cesta z Blavy do Nitry bola expresná, žltý express Turancar. Bol to autobus s WIFI. Internet v autobuse som ešte nezažil. Kde žijem? V jaskyni.

Kapitula 2

Králikáreň Eurovea a beh

A ak ste s čítaním článku došli až sem, tak teraz to bude už len o behaní a o sobote.

Štart desiatky bol naplánovaný na 16:00. Z Nitry sme autom vyrazili o 13:30 a kým sme sa zorientovali a zistili kde je vstup na parkovisko v Eurovei, tak už bolo 15:00. Jediné načo nám zostal čas bolo nájsť WC. Z bludiska parkoviska sme konečne v králikarni, viac medzi ľudmi. Začína misia “WC”, cestou vidíme Ibrahima Maigu na káve, ale i WC, misia splnená, naspäť na parkovisko, kde som sa prezliekol a nahodil.

Začína misia “nájsť východ”, Ibrahim stále sedí na mieste, využijeme eskalátor a nájdeme východ z králičej nory. Misia “nájsť východ” splnená.

Neviem už koľko bolo hodín, ale trocha som sa aspoň ponaťahoval a maturoval s elektronickým čipom so suchým zipsom, ktorý som mal pripevniť na pravú nohu, potom som sa už len postavil na štart, do koridoru.

Hádajte kde som sa postavil? Na koniec. Chyba č.1. Za mnou už nebola ani len päťdesiatka bežcov. Celkom sa ich postavilo na štart 550.

Prvé dva-tri kilometre tlačenica, ťažko sa predbiehalo, podľahol som davovej psychóze, davovému tempu. Chyba č.2.

Po štvrtom kilometri si to všetko začínam uvedomovať, keď mi čas kola (1kolo/1km) zapípa a ukáže 05:54, zrazu si uvedomím, že takto pomaly som sem neprišiel behať a ešte po rovine. Tempo zrýchľujem a od polovice bežím ako králik.

Na siedmom kilometri stretávam staršieho bežca, možno päťdesiatnik, pýta sa ma, kde som doteraz bol, keď tak dobre bežím.

Opäť sa vidíme na moste, na deviatom kilometri, kde ma predbieha a chvíľu beží predo mnou. Na desiatom kilometri sa už znova pozerá na môj chrbát.

Bežím posledných niekoľko desiatok metrov do cieľa, vynikajúca atmosféra, nahodím šprint a predbieham ešte čo sa dá. Niektorí predo mnou rovnako šprintujú, ale pár metrov pred cieľom spomalia a mne sa tak v cieli podarí predbehnúť ešte troch bežcov.

Na konci tunela býva vždy tma, ako sa vraví, ale na tomto konci boli blesky fotografov, veľa svetla, pekné slečny s medailami a jedna z nich čakala aj na mňa, samozrejme medaila, nie slečna.

Potom som sa už len oprel o zábradlie a vydýchaval. Moje ďalšie kroky smerovali k občerstvovačke za cieľom, kde som si dal z chuti, vraj nápoj, ktorý mi mal dodať energiu. Chyba č.3. Bola to ako letná, nie horúca čokoláda z automatov z obdobia, keď som bol ešte zamestnanec. Hodinu mi bolo z toho zle na žalúdok.

Následne sme sa presunuli k stánkom sponzorom, kde ma hlavne zaujímala bežecká značka Mizuno a ich vozidlo s Precision Fit, ale o tom potom, už som toho dnes napísal veľa.

Kapitola 3

Moje časy

Môj oficiálny čas je 00:55:56. Skončil som 203 v absolútnom poradí, v kategórii mužov 160 z 330 bežcov.

Oficiálny štart je podľa pravidiel po výstrele z pištole a nie keď prejdete štartom.

Môj čas podľa endomondo, ktorý som si meral, ako som prešiel štart je 00:55:15. Skutočnú desiatku som zabehol za 00:53:25, trasa bola o viac ako 300 metrov dlhšia. Je to pravdepodobne môj osobný rekord (PB) na 10KM.

Kapitola 4

Čo ma to všetko stálo po finančnej stránke?

Ubytovanie + strava = 0€ + 2,14€ ( niečo sladké v coop jednote)

Cesta Poltár – Lučenec a naspäť = cca 5€ ( cestoval som autom)

Lučenec – Bratislava = 13,50€ (miestenka autobus)

Bratislava – Nitra =4,60€ (turancar)

Nitra – Lučenec = 9,75€ (miestenka autobus)

Storno miestenky = 1,40€

Registrácia na beh = 20€

Spolu = 56,39€

Kapitola 5

Poďakovanie

Na záver by som chcel poďakovať bežcovi Petrovi z Nitry, ktorý mi požičal svoj pulzometer (HRM) premium, aj keď sme sa osobne nepoznali, iba ako bežci, ktorí využívajú aplikáciu Endomondo.

Ja ani neviem, ako sa mi podarilo zabudnúť ten svoj doma. Ďakujem.

Ďakujem znova a zas Jarovi, spolupracovníkovi, za všetko.

Ďakujem aj pánom z predajne na Palárikovej ulici č.8 v Nitre, ktorý prevádzkujú eshop CitySports za (ne)ochotu pulzometer požičať. Ja Vás absolútne (ne)chápem, že ste do toho nechceli ísť a pri tom som už vo Vašom eshope nakupoval a pravdepodobne aj budem, treba si viac zákazníkov vážiť a viac vychádzať v ústrety, veď nejde o milión, ale len o pár desiatok euro, mohol som Váš pulzometer otestovať a pridať nejaké kladnejšie hodnotenie ako toto, snáď nabudúce.

Posledné poďakovanie patrí organizátorom a ľudom, ktorí sa akokoľvek podieľali na tejto veľkolepej bežeckej párty, ktorá trvala počas celého víkendu. Ďakujem, že som svoj prvý súťažný beh, i keď len “desiatku” mohol zabehnúť práve na akcii ČSOB Maratón Bratislava.

Kapitola 6

Jana desiatka – Endomondo mapka

Kapitola 7

Fotogaléria z jarnej desiatky

[Show as slideshow]

PS: Napíšte aj Vy v komentároch Vaše pocity z Vášho prvého súťažného behu, ako ste to prežívali a ako ste sa cítili, ale samozrejme nemusí to byť len o tom jednom behu.

PS: Ozvite sa v komentároch, ak ste aj Vy boli na jednom z ČSOB podujatí ten víkend, čo ja.

Na úplný záver asi najlepšia reklama, ktorú som videl od Nike.

Nike Free – I would run to you