Cestovanie vlakom

Výhodou cestovania vlakom je, že si môžete v pohodlí kupé písať. Netvrdím, že to nie je možné aj pri cestovaní autobusmi, možné to je, ak ste kratší a píšete alebo skôr ťukáte do menšej prenosnej mašinky, ako ja (14“).

Ak ste v kupé sám, môžete sa aj vyzuť a vyložiť si nohy na sedadlá oproti a notebook tak položiť na stehná. Nesedíte v autobuse, ako paragraf. Sedíte v polohe, ktorá je Vám najpohodovejšia. V autobuse to nehrozí a ja si neviem predstaviť ani vyzúvanie, šnurovanie a zohnutie k topánkam, nie to ešte vyloženie nôh niekde na sedadlá predo mnou.

Som asi stará škola, ja si topánky zakaždým zašnurujem a až potom niekam vyrazím. Nuž niekoľko rokov je u mladých moderné, šnúrkami topánky stiahnuť a šnúrky niekam schovať, tak aby nekazili imidž pravdepodobne drahých topánok(tenisiek).

Je pravda, že som necestoval už dlho vlakom a ďalej ako po Žarnovicu ešte vôbec nie, možno s rodičmi, keď som bol malý, ale to už si vôbec nepamätám, ale chlapík s mini barom mi ponúkal kávu či džús už vo Zvolene, to je pre mňa niečo nové. Som niekde za Levicami a chlapík to už skúša po druhýkrát, tentoraz už však nestihol otvoriť ani len dvere, nemal som o nič záujem.

Tekutiny pred zajtrajším štartom v Devíne dopĺňam minerálkou Mattoni s citrónovou príchuťou a to už som vypil z 1,5L polovicu fľaše. Je to znova niečo, čo som si posledne pri cestovaní do Bratislavy autobusom nemohol dovoliť a to veľa piť. Strávil som vtedy štyri hodiny v autobuse bez WC prestávky.

Záchod vo vlaku som si dovolil navštíviť dvakrát, nemohol som si nevšimnúť dva mydlá, obrúsky na utieranie rúk, funkčné umývadlo, i keď prskalo, čisté zrkadlo a čo je najdôležitejšie bol tam aj ten hajzeľ papier a funkčný záchod na gombík, žiaľ koľajnice som nevidel. Vždy ma to vedelo zaujať, keď som bol malý a spláchol som na záchode vo vlaku. 

Som asi tak hodinu pred Blavou a rozmýšľam, čo som si zas doma zabudol. Už na stanici v Lučenci som zistil, že nemám mapky Bratislavy, ktoré som si vytlačil, aby som tam nezablúdil a teraz zisťujem, že nemám ani zicherky na pripevnenie štartovného čísla, ach jaj, som ja to za hlavu.

Článok vznikol spontánne. Chcelo sa mi písať, ale pôvodne to malo byť o niečom inom a čas publikovať som mal len teraz, pred spaním. Rekapitulačný článok uplynulého týždňa písať nebudem.