Cesta do Ostravy, deň tretí

Brno bolo pekné, ale nastal čas sa rozlúčiť a zvítať sa s ďalším českým veľkomestom, s Ostravou.

Rozlúčka s Brnom bola s trpkou príchuťou, stalo sa to, čo by sa nestalo, ak by sme si všetci dobre rozumeli a všetko by fungovalo tak, ako by malo. A čo sa vlastne stalo?

Nachytala ma revízorka v električke so zlým lístkom, o ktorom som samozrejme nevedel, že je zlý.

Potreboval som prejsť električkou štyri zástavky, aby som sa dostal na vlakovú stanicu (hlavní nábreží) a ak by som to tam poznal lepšie a žil tam dlhšie, určite tam idem pešo a na električku sa v…, nie som až tak pohodlný.

Automat pri zástavke, kde zastavovala električka nefungoval, vždy keď som si vybral lístok a dal peniaze, tak tam vyskočilo hlásenie, aby som zavolal tam a tam, nahlásil to, prídu to tam opraviť a bude všetko “OK”. Čas na to, aby som tam čakal, kým niekto príde, som nemal a moje zúfalstvo a ťukanice do automatu videla jedna z čakajúcich na električku a prihovorila sa mi, aby som išiel do pekárni, že tam lístky predávajú.

K lístku na električku som si kúpil aj bagetu a vybral som sa naspäť na zastávku a čakal. Nečakal som dlho a električka bola tam, označil som si lístok, sadol, sledoval okolie, aby som včas vystúpil, lebo som už pár minút stratil a nechcel som zmeškať vlak tým, že vystúpim z električky zbytočne skôr alebo neskôr, aj keď rozpoznať hlavní nábreží v Brne nie je problém.

Asi na druhej zástavke nastúpili revízory, vytiahli preukazy a dali na známosť, že nás prečešú.

Ja, ešte nič netušiaci som si v mysli povedal: „Hurá, konečne prvýkrát v živote revízora zažijem na vlastnej koži.‟ To som však nevedel, že predavačka v pekárni, kde som kupoval lístok na električku si ma zmýlila s 15-ročným deckom a lístok, ktorý mi dala bol pre deti do 15-rokov.

Revízorka sa pristavila pri mne, zobrala lístok, pozrela na mňa a hneď som videl na nej, že s tým lístkom nie je niečo v poriadku. No, nebolo, 15-rokov som nemal a tak “bez debaty” nasledovalo vypisovanie zeleného papierika (pokuty) a o dve zastávky sme sa rozlúčili a každý išli svojim smerom, ja s pokutou 1025kč a ona s mojim neplatným lístkom.

Pokutu som vyplácal nedávno, bankovým prevodom a ak by mi “milá” revízorka ponúkla zaplatiť pokutu na mieste, bolo by to len za 700kč, neviem prečo to tak neurobila, mohol som ušetriť 300kč, veď napríklad cesta do Ostravy bola za 226kč a zvyšné peniaze som mohol dať na online poker a zarobiť svoj prvý poker peniaz.

Nuž, nestalo sa, ja “zcestovaný” som sa poučil a nabudúce budem utekať, aj keď s ťažkými taškami to bude o dosť náročné. Tak, také bolo trpké nakoniec Brno, naštvaný som odtiaľ odcestoval do Ostravy, aj keď v konečnom dôsledku si za to môžem len ja sám.

Cesta do Ostravy bola kľudná, dva a pol hodiny som sa potil v neklimatizovanom kupé, vo vlaku. Spapal som tisíc korunovú bagetu a písal jeden z už publikovaných článkov.

Vystupoval som na vynovenom vlakovom “nádraží” vo Svinove, kde už ma čakal krstný mojej mamky a u ktorého som strávil celý pobyt v Ostrave. Čo by bolo ešte k tomu dňu dodať? Bolo by to asi to, že som svoje pivné konto vylepšil a nabral ďalších päť “rodinných” pív, teda pivkovanie s rodinnou a mal som tak za sebou už devinu pív v Českej republike.

A samozrejme som si bol aj zabehať v deň príchodu, symbolicky 5km, keď už som tam dal 5pív.