A zas víkend

Dnes som sa zobudil o ôsmej. Zobudil som sa ale nie tak, že by sa mi chcelo z postele. Krásny sen bol prerušený, matkiným kvílením, plačom. Musel som to skontrolovať.

Matka vrchnou častou tela na posteli, dolnou na zemi a cez slzy fotra i sestru revom komandovala. „Doneste mi vodu a tabletky.”

Mala zaseknutý nerv, do polhodinky však už váľkala cesto na orechovú štrúdlu na dnešnú malú rodinnú oslavu jej narodenín.

Také bolo dnešné ráno, k počítaču sa mi moc nechcelo a tak som celé doobedu čítal a bol ešte pomôcť mame s nákupom.

Teraz píšem, o tom čo bolo dnes a o teraz napíšem niečo o tom čo bolo uplynulí týždeň.

Tento týždeň som našťastie nemusel nikde cestovať, to si teraz odkladám na jún.

Čo sa týka práce, tak teraz je to hlavne o mojom malom eshope, kto nevie o akom, nájde si.

Najviac som ale sklamaný a deprimovaný som z mojej ľavej nohy. Vyhorela, prepracovala sa. Mierne pichanie do kolena začalo minulý piatok, keď som bol bežať desiatku, bral som to tak, že to prejde, ale pre istotu som si doprial až dvojdňový oddych a išiel behať až v pondelok tento týždeň.

No a od vtedy som už ani nebežal, pondelňajšiu desiatku som musel polkilometra pred cieľom(panelákom) prerušiť a domov odkráčať.

Viac ako trojdňovú prestávku od behania som nemal od 20. februára, v apríli som zabehol dva polmaratóny a ku koncu mesiaca som už aj výraznejšie zrýchľoval, možno to pomohlo k tomu, že som si natiahol väzy a prestávka od behu sa možno natiahne až na týždeň.

Čo sa týka odpovedí, v tomto článku, rozhodol som sa pre 1)a ; 2)a, uvidíme ako dopadne môj experiment.

Na dnes všetko, prajem Vám pekný víkend.

PS: Na fotke je náš bazén na záhrade, zvykneme tam chovať žaby, myši, hady, ježkov, podľa toho čo príde.