Prvá tohtoročná skúška zdatnosti
Rozhodol som sa, že každý mesiac budem posúvať svoje hranice. Nebudem prekonávať svoje príjmy, to nie je to, čo chcem, ale stane sa zo mňa “pacient”, ktorý chce byť “ultra” a minimálne aspoň toľko času tráviť na vzduchu ako, keď som bol decko.
Mám šťastie, že nebývam v žiadnom uponáhľanom a väčšom meste a čas tu plynie pomaly, ale to asi bude aj tým, že sa ľudia nemajú ponáhľať kam, bo tu niet práce, kde by robili a peňazí, ktoré by trovili v obchodoch.
Ja mám peňazí koľko potrebujem, práci venujem času koľko chcem, ale zatiaľ nebehám toľko, koľko chcem a tak, ako chcem, čo mi vadí a chcem to zmeniť.
Svojou zmenou prechádzam už niekoľko týždňov, veľa cvičím, veľa behám, málo jem.
A dnes som absolvoval svoju prvú skúšku.
Zabehol som 25km bez vody, bez žiadnej podpory (vo forme gélov a špeciálneho jedla), sám a bez prestávky mimo mesta a píšu zo mňa endorfíny.
Keď môžeme 8 hodín spať, 12 hodín robiť, prečo by sme mali zvyšných 8 hodín presedieť na gauči pred TV alebo za počítačom?
Čo máme z toho? Obezitu, cukrovku?
Ja tak skončiť nechcem…