R.I.P. Adriánko

Už je to presne rok, čo našu rodinu opustil po jedenástich dňoch od narodenia môj synovec. Bol to pre mňa najhorší koniec roka v živote.

Fotka je jedna z prvých, ktoré vznikli po narodení tohto anjelika. Z jeho narodenia som sa tešil ako prvý so sestrou a našou mamou.

Pôrod prebehol v poriadku a bez komplikácií. Po pár dňoch pustili domov podľa doktorov z pôrodnice v Lučenci zdravé dieťa.

Navonok zdravé bolo len desať dní. Na jedenásty deň náš malý chlapček zomrel. Išlo o “vrodenú chybu metabolizmu”. Nepýtajte sa ma bližšie, čo to znamená. Sám neviem viac a viem, že viac nevedia ani doktori.

Začalo to v sobotu ráno 21. novembra 2009. Adriánko plakal a mal modrý malíček na ruke. Rodičia s ním išli ihneď do nemocnice v Lučenci. Tam si s ním nevedeli rady, malíček mu medzitým odumrel. Poslali ho do nemocnice v Banskej Bystrici.

Doktori a sestričky v Banskej Bystrici robili čo mohli, ale už v sobotu večer nás pripravili na to najhoršie. Postupne malému začali zlyhávať všetky dôležité orgány v ľudskom tele. Na druhý deň v nedeľu 22. novembra 2009 o 11:11 navždy zatvoril očká.

Z pitvy sa v podstate nezistilo nič. Išlo o “unikátny” prípad. Postavilo to “na nohy” celú “veľkú” nemocnicu v Banskej Bystrici.

Unikátny prípad preto, lebo pravdepodobnosť, že sa to zopakuje je jedna ku takmer stotisíc.

Keby v pôrodnici v Lučenci zistili túto “vrodenú metabolickú chybu” už na začiatku po narodení dieťata, tak by sa s tým možno niečo dalo robiť. Nezistili, domov poslali “zdravé” dieťa.

Podľa banskobystrických doktorov by však malého čakal rovnaký osud, či by sa to zistilo skôr či neskôr .

V priebehu 24 hodín sme prišli o našu najväčšiu radosť a číslo jedenásť si určite každý z nás dobre zapamätá.

V tom období som celkovo nezažíval veselé obdobie. Po takmer dvoch rokoch som sa rozišiel s priateľkou. Takmer  som stratil najlepšiu kamarátku a nakoniec nešťastie zasiahlo aj celkovo našu rodinu.

Adriánko bol jediný, ktorý ma v tom období donútil myslieť inak. Stratil som aj jeho. Človek už  vtedy myslí na všeličo.

Našťastie pri mne stála v tom období moja už bývalá a pomohla mi to zvládnuť. Sám by som to len ťažko zvládol. Za to jej patrí veľká vďaka. Potom sa už naše cesty definitívne rozišli.

Od toho dňa ako nás opustil Adriánko som prestal úplne fajčiť cigarety a skončil som s pitím alkoholu a so ženami.

S cigaretami a alkoholom som začal na strednej možno tak od 15-16 rokov. Nepatril som medzi fajčiarov čo vyfajčia krabičku denne a musia si vypiť každý piatok či sobotu inak sa víkend “neráta”.

Ja som vyfajčil maximálne päť až desať cigariet denne a to mi úplne stačilo. Keď sa “pilo” tak to bolo aj viac. Nepatril som tiež ani medzi tých, čo nevedeli potrafiť cez víkendy domov.

Jednoducho nebol som až taká socka, ktorá by potrebovala skoncovať s alkoholom a cigaretami.

Po roku som však rád, že som s tým svinstvom skončil. Určite som tým pomohol svojmu zdraviu.

Radšej by som však svoje zdravie obetoval malému Adriankovi, aby tu mohol byť s nami, s jeho rodičmi a rodinou.

Odpočívaj v pokoji! Zmenil si ma…